Vzácnosť cirkvi – 1K 9,16-23

2. nedeľa po Trojici

Texty: 1J 3,13-16; Mt 10,7-15

Piesne: 187,495,280,220,A-67

 

Úvodné slovo:

„Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista, ktorý seba samého vydal za naše hriechy, aby nás podľa vôle Boha, Otca nášho, vytrhol z tohto zlého veku.“ /G 1,3-4/

 

Text: 1K 9,16-23

Milí bratia a sestry v Ježišovi Kristovi!

Vo firmách podliehajú najvzácnejšie výrobné postupy utajeniu. Úspech sa rodí z poznania, ako vyrobiť produkt, ktorý je jedinečný a nedokáže ho zhotoviť nikto iný. Obdobným spôsobom postupujú kuchári vo vybraných reštauráciách. Taja spôsob prípravy, druhy prísad do pokrmov. Podobne je to aj v iných oblastiach života. Výrobný spôsob je tajomstvom a neprezrádza sa.

Podobný zvyk mal aj apoštol Pavol. Zvedavosť nás vedie k otázke: Aký vzácny výrobný postup ovládal apoštol? Vieme, že vyrábal stany, ale to nebolo tajomstvo. To ovládali mnohí iní. On jedinečne ovládal spôsob, ako zvestovať evanjelium. Práve v tejto znalosti bol založený Pavlov misionársky úspech. Na rozdiel od súčasných firiem, tajomstvo si nestrážil. Nedal si ho patentovať. Znalosť a majstrovstvo zvestovania si neponechal pre seba. Svoj postup ako zvestovať evanjelium zverejnil.

1. Ako k nemu prišiel? Všetko sa to začalo diať pri Damasku. Vtedy ako mladý, ambiciózny farizej išiel bojovať proti evanjeliu. Proti kresťanom, ktorý ho počúvali a zvestovali. Lenže osobné stretnutie s Kristom, Jeho evanjeliom mení človeka. Vníma, myslí, cíti už inak. Na svet a ľudí pozerá ako na rovnocenné Božie stvorenia. Tak sa bojovníka proti kresťanom, stal človek ovládajúci správny postup zvestovania Kristovho evanjelia. Precestoval kus sveta,  všade zvestoval evanjelium o Ježišovi a posilňoval vznikajúce spoločenstvá. Pavlove vzťahy so zbormi, ktoré založil vôbec neboli jednoduché, a už vôbec nie idylické. Je isté, že Pavol svojich bratov a sestry v Kristovi miloval, ale to neznamená, že by si zakrýval oči pred problémami, ktoré bolo treba riešiť. Preto si museli niekedy obidve strany mnohé otázky vzájomných vzťahov dosť dramaticky vyjasňovať. Neraz sa musel apoštol obhajovať z podozrievania, straníckosti, nadržiavania. Musel čeliť osočovaniu a múdrosti iných. Tých, ktorí mu vyčítali, že sa na nich len priživuje. Využíva pohostinnosti. Útokom tých, ktorí mu hovorili: Ty nezvestuješ správne evanjelium. Ty správny „výrobný postup“ neovládaš. Robíš to na svoju oslavu! „Keď kážem evanjelium, to nie je chválou pre mňa, to je moja povinnosť; beda by mi bolo, keby som nekázal evanjelium. Lebo mám odmenu (len vtedy), keď to činím dobrovoľne, ale ak nedobrovoľne, bolo mi to zverené len ako úrad, obraňoval sa apoštol. Voči Ježišovi cíti Pavol veľkú dlžobu. Čo sám prijal, chce odovzdávať ďalej. Chce zachraňovať iných. Z milosti si ho Boh vyvolil a tak chce byť poslušným nástrojom na záchranu iných. Dobrovoľne nesie evanjelium ďalej, aj napriek protivenstvám.

Dobrovoľnosť nie je v súčasnosti priveľmi obľúbená. U nás nie je bežným zvykom dať sa do služby nezištne a bez nároku na zisk. Keď tak niekto urobí, iní hneď premýšľajú: Ktovie, koľko mu za to kvaplo? Dobrovoľné organizácie a spoločenstvá /medzi ne patrí aj cirkev/ zápasia s nedostatkom ochotných ľudí. Práce veľa, pracovníkov málo. Ak vezmeme do úvahy, že náš zbor má takmer tisíc členov, toľko je rôzne obdarovaných ľudí. Na rozličné úlohy, ktoré zboru, cirkvi jej Pán dal. K daným úlohám má množstvo z nás správny dar. Vie zvoliť správny postup. Mnohí nám chýbajú. A zas iní, ak majú niečo urobiť, poslúžiť, berú to ako nútenú povinnosť. Práca prináša aj problémy. Najmä v cirkvi, kde je toľko rozličných pováh. Koho srdce ovláda Kristova láska, dokáže sa povzniesť aj nad drobné nezhody a iné názory. Spoločnosť /a teda my sami/ veľmi potrebuje službu cirkvi. Službu zvestovania evanjelia a praktickú službu znevýhodneným a slabším vrstvám obyvateľstva. Spoločnosť potrebuje vidieť a zažiť praktický dopad evanjelia. Evanjelium je najvzácnejšie, čo cirkev ponúka. Pre dnešok i pre večnosť.

2. Toho si bol istý aj apoštol Pavol. Dokázal sa s Božou pomocou odosobniť. Nemyslieť na útoky, intrigy a nepochopenie. Od týchto vecí bol slobodný. Taktiež od závislosti na hmotnom zabezpečení. Lebo hoci aj slobodný od všetkých, dal som sa do služby všetkým, aby som čím viacerých získal. Môžeme nazrieť do Pavlovho vnútra a sledovať postup, s akým ide ku konkrétnym adresátom evanjelia. Snaží sa priblížiť čo najviac. Vstúpiť do ich sveta, myslenia. Spoznať čím žijú, aké otázky ich zamestnávajú. Podľa tohto poznania vie „pripraviť“ zvesť pre konkrétneho poslucháča. Tu vidíme, kde máme problém. A to nielen kazatelia. Pri stretnutí s inými ľuďmi, s takými, ktorí nechodia do chrámu používame jazyk, ktorému nerozumejú. Naučené poučky, náboženské frázy, ktorým nerozumieme možno ani my sami. Je dobré si uvedomiť, o kom hovoríme. O kom zvesť prinášame. Evanjelium je posolstvo o Ježišovi Kristovi. Sú to jeho slová, rady, napomenutia. „Aby som čím viacerých získal – hovorí Pavol – snažil som sa vyjsť každému človeku v ústrety. Aby ma počul, vnímal i pochopil. Aby si každý mohol v sebe spracovať Božiu ponuku a rozhodnúť sa, či príjme pozvanie k životu v plnosti. „Židom som bol Žid, aby som Židov získal; tým, čo sú pod zákonom, (bol som aj ja) akoby pod zákonom, hoci nie som pod zákonom, aby som získal tých, čo sú pod zákonom; tým, čo sú bez zákona, (bol som) akoby bez zákona, hoci nie som bez zákona Božieho, keďže som pod zákonom Kristovým, aby som získal tých, čo sú bez zákona; slabým bol som slabý, aby som slabých získal“.

Služba zvesťou evanjelia nie je jednoduchá. Už len to, že sa jedná o duchovnú oblasť. To umožňuje človeku dosť príležitosti, aby zraňoval toho, kto mu správu prináša. Neraz si za to môžeme aj sami. Necitlivým prístupom. Nesprávnym odhadnutím situácie. Predsudkami. Poučovaním. Alebo zámenou priorít. Miesto povzbudenia a pozvania do nášho spoločenstva vyvalíme: Nemáš zaplatený cirkevný príspevok. Takto dotyčného načisto stratíme. Služba zvesťou evanjelia je povinnosťou všetkých. Presnejšie: všetkých pokrstených. Slovo má ísť v spojení so skutkom lásky. Slabším pomáhať, starať sa o chorých, smädným podať pohár vody, navštevovať osamelých. Potešovať smutných. Tak je evanjelium naplno podané. Zvesť evanjelia chce zasiahnuť čo najviac ľudí. To predpokladá, že sa hovorí a koná tak, aby bolo cítiť, že posol dobrej zvesti má ľudí rád. To nič nestojí.

Inak to už bolo s Božím Synom. Jeho stála služba ľuďom veľa. Pomáhal napoludnie i v noci. Ustatý i svieži. Bohatým aj chudobným. Vzdelaným i neučeným. Slovom i skutkom. Pomáha a nehľadí na obete. Je ochotný dať za iných vlastný život. Ďakujme Mu za všetko, čo bol pre nás ochotný podstúpiť. Čoho sa vzdal a čo od nás vzal. A to len preto, aby všetkých „priviedol ku spaseniu“. To je vzácnosť Pavlovej zvesti a hodnota, ktorú cirkev zvestuje i dnes. Amen.

Modlitba:

Pane Ježiši Kriste, ďakujeme, že si nás povolal do služby zvestovania tvojho evanjelia. Prosíme, pomáhaj nám, aby sme sa jej nevzdávali, ale vždy  verne ju konali v každom čase a na každom mieste, kam nás posielaš. Tak ako si sa nás ty nevzdal, vo chvíľach ťažkých a bolestných a zavŕšil si svoje spasiteľské dielo. Otváraj nám oči vidieť okolo seba každú biedu a svojím dielom sa pričiniť o jej odstránenie. Prosíme za cirkev: aby si jej dal silu vzdorovať zlu a všade vo svete šírila evanjelium. Prosíme za všetkých nemocných, ohrozených, za všetkých Tebe vzdialených. Nech za tebou kráčame na slávu tvojho mena a svedectvo svetu. Amen.

Požehnanie:

A my sme poznali a uverili v lásku, ktorú má Boh k nám. Boh je láska, a kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom.“ /1J 4,16/

 

 

You may also like...