Sloboda Božej vôle – R 9,14-24

Deviatnik

Texty: L 17,7-10

Piesne: 192,260,573,A-20

Úvodné slovo:

Aká hoj­ná je Tvoja dob­rota, ktorú si od­ložil tým, ktorí sa Ťa boja, do­kázal si ju na tých, ktorí sa pred ľuďmi k Tebe utiekajú. Ty v skrýši svojej tváre ukryješ ich pred záker­nosťou ľudí a schováš ich pod prís­treškom pred šk­riep­kou jazykov. Požeh­naný Hos­podin, lebo mi pred­iv­ne prejavil milosť v čase súženia. Vo svojom roz­rušení som riekol: Som od­rezaný od Tvoj­ho do­hľadu! Ale si počul moje hlas­né pros­by, keď som k Tebe volal. Miluj­te Hos­podina, všet­ci Jeho zbožní! Hos­podin za­chováva ver­ných, ale nad­mieru od­pláca tomu, kto si počína pyšne. Zmužilí buďte, nech sa upev­ní srd­ce všet­kých vás, ktorí očakávate na Hos­podina.“ /Ž 31,20-25/

Text: R 9,14-24

Milí bratia a sestry v Ježišovi Kristovi!

Pán Ježiš Kristus v známom podobenstve o robotníkoch na vinici spomína reptajúceho človeka. On od samého rána ťažko pracoval, znášal bremeno dňa aj páľavu slnka, a nakoniec dostal rovnakú mzdu, ako ten, ktorý prišiel pracovať o piatej, alebo napoludnie. Hospodár tomuto hundrajúcemu človeku povedal: „Priateľ, nekrivdím ti; či si sa nezjednal so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja však tomu poslednému chcem dať toľko ako tebe. Či nemám právo urobiť so svojím, čo chcem?“/Mt 20,13-15/ Pán Ježiš podobenstvom vykreslil Pána Boha ako zvrchovaného vládcu, ktorý do svojho kráľovstva pozýva, a odmieňa všetkých ľudí bez ohľadu na výkony a dĺžku vernej služby.

Vlastne to isté, rovnakú myšlienku tlmočí apoštol Pavol v liste Rimanom. Hlavnou myšlienkou nášho textu je Božia veľkosť a nezávislosť. Nad celým svetom i nad nami ľuďmi. Boh má plné právo robiť so svetom aj celým ostatným stvorením čo chce. Biblické správy o stvorení na začiatku Biblie podávajú svedectvo o Božom konaní pri tvorení celého sveta, so všetkým živým – aj človekom ako vrcholom stvorenstva. Celý svet i ľudstvo je Božie vlastníctvo. Pán Boh má plné právo robiť si so stvorením čo chce. Asi tak, ako má hrnčiar úplnú slobodu nad hlinou, z ktorej tvorí. Tak aj Boh má neobmedzenú slobodu a moc nad nami. Však i o ľudstve je jasne napísané, že je prach /1M 3,19/. Pán Ježiš Kristus taktiež disponoval so svojou mocou, ktorú mal. Evanjeliá sú plné správ o Jeho božských, nadprirodzených činov. Počnúc premenením vody na víno v galilejskej Káne, cez nasýtenie niekoľko tisícového zástupu, až po znovu oživenie zosnulých. Kde chcel, zjavil svoju moc. Inokedy zas videl, že ľudia túžia po senzácii, a tak „pre ich neveru neurobil tam mnoho divov.“/Mt 13,58/ Kto Mu mohol vtedy a aj dnes prikázať: Milý Bože, takto a toto musíš robiť! „Ale ktože si ty, človeče, že odvrávaš Bohu? Či dielo môže povedať majstrovi: Prečo si ma tak spravil? Či hrnčiar nemá moc nad hlinou?“ Isté je, že Boh sa v láske skláňa k ľuďom. Koná tak slobodne. Len ľudský postoj je k Nemu rozdielny. Aj počas roka, ktorý chceme hodnotiť sa k nám prihováral.   

Apoštol smúti, že vyvolený Boží národ a adresát najkrajších Božích zasľúbení, zavrhol Krista. Odmietol Božie riešenie s hriechom a večnosťou. Spôsob, ktorý Pán Boh zvolil. Izrael sa podobá na neslávne známe biblické postavy: Ézava a egyptského faraóna. Starší Izákov syn ľahkovážne predal svoje prvorodenstvo. Pán Boh určil, že cesta spásy bude viesť cez mladšieho Jákoba. Hospodin vedel, čo sa nachádza v srdci oboch synov. Napriek viery a poslušnosti u Jákoba, sa veľakrát ukázalo, že zlyhal. Len vďaka Božej milosti vo viere nezakopol a vytrval. Apoštol pripomína príklad vzpurného faraóna. Odmietal vyplniť Božiu vôľu, ktorú mu predniesol Mojžiš. Hospodin ho obdaril mocou, ktorá robila divy. Na dosvedčenie, že je ozaj Božím poslom. Božie konanie sa stáva zjavným, keď faraón odmietne prijať ponúkanú možnosť. Napriek tomu, že Boh sa zastal svojho národa, chce ho vymaniť spod jarma otroctva a priviesť do zasľúbenej zeme, je pre apoštola bolestivé spoznanie, že Izrael sa vzďaľuje od spásy a privolal na seba zavrhnutie. Božie odmietnutie.

Tu sa nám ale natíska na pery otázka: Je Boh svojvoľný? Nie je krutý? „Nie je nespravodlivosť u Boha?“ Veď je chudák ten, nad kým sa Boh nezmiloval! „Nezáleží teda na tom, kto chce, ani na tom, kto beží, ale na Bohu, ktorý sa zmilúva.“ Boh sa môže zmilovať nad kým chce. Ale pri tomto uvažovaní musíme byť opatrní. Apoštol nehovorí: v jednom prípade sa Boh zmiluje, a v druhom zavrhuje. V týchto prípadoch ide o zavrhnutie ako dôsledok úmyselného odmietnutia Božej ponuky zo strany človeka. Na veľké potešenie zisťujeme, že nikde v Biblii nie je napísané, že Boh nejako svojvoľne, či zlomyseľne stvoril jedného ku konaniu zla a iného k dobru. Nie je pravda, že jedni boli stvorení ku spáse a iní k zatrateniu. Teda rozhodnutie leží vždy na konkrétnom človeku. Pán Boh akceptuje naše rozhodnutie. Ale vždy nám dáva poznať Jeho moc, aby sme ju videli a prijali. 

Apoštol nás pozýva, aby sme prijali Bohom danú ponuku. Neodvrávali, nebúrili sa a nereptali proti Bohu. Radšej prijať Jeho rozhodnutie a nechať sa Ním samotným formovať na „nádobu ku cti“. On miesi hlinu. On roztáča hrnčiarsky kruh, On krúti. On určuje i udržuje otáčky kruhu. Svojím pohľadom má On pod kontrolou všetko, čo sa deje. On drží pevne hlinu v pevnej a láskavej ruke a bezpečne ju formuje. Dbá, aby Jeho zámer bol dosiahnutý. Niet väčšej istoty a radosti, ako byť hlinou v Jeho rukách. Toto je jedno z Božích tajomstiev. Pán Boh nikomu vopred neurčuje, či sa má podobať na „nádobu ku cti“, alebo na „nádobu ku hanbe“.

Božie určenie pre celé stvorenie bolo od samého počiatku jasné. Boh robí všetko preto, aby človeka zachránil. Ako je napísané v evanjeliu: „Lebo Syn človeka prišiel spasiť, čo zahynulo“ /Mt 18,11/ , „lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil.“ /J 3,17/ To sú nesmierne potešujúce slová. Také, akých by sme chceli počuť viac. Veď je obrovský nepomer ku charakteru správ, ako ich denne prijímame. Ale vďaka za prísľub Božej pomoci, ktorá nám dáva nádej a vlieva silu. „Boh … vyjavil bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, vopred pripravených na slávu, na nás, ktorých aj povolal“.

Pán Boh sa slobodne rozhodol prejaviť na nás svoju moc. Nás, hlinené nádoby chce formovať navonok aj dovnútra. Spoľahnime na sľuby pomoci a dôverujme Mu. Aj nám sa prihovára slovami: „Zmilujem sa nad tým, komu som milostivý, a zľutujem sa nad tým, s kým mám zľutovanie“. Amen.

Modlitba:

Ďakujeme svätý Bože za miesto, ktoré zastávame pred Tvojou tvárou. Za všetko milosrdenstvo a starostlivosť. Skutočne nie sme viac ako hlina, ale vďaka Tebe sa stávame nádobami na dobrý obsah. Stačí však veľmi málo, aby sme sa obrátili na trosky. Pracuj na nás svojím Svätým Duchom, aby sme vedeli byť nablízku tým, ktorí nás potrebujú a ku ktorým nás posielaš. Pomáhaj nám plniť si povinnosti v rodinách, zbore, spoločnosti. Všade tam, kde máme priniesť vzácny poklad evanjelia. Amen.

Požehnanie:

„Lebo nás Boh neurčil na hnev, ale aby sme dosiahli spasenie v našom Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorý umrel za nás, aby sme spolu s Ním žili, či bdieme, a či spíme.“

/1Tes 5,9-10/

You may also like...